Kde vziať financie na kúpalisko EVA?

Pred niekoľkými dňami sa médiami prehnala správa, že kúpalisko EVA bude pravdepodobne musieť ukončiť svoju prevádzku. Dôvodom malo byť to, že mesto nenašlo vo svojom rozpočte dostatok finančných prostriedkov na vykrytie straty za vodné a stočné. Nad kúpaliskom sa však našťastie "zľutovali" kúpele, ktoré vodnopólistom prevádzkujúcim kúpalisko dočasne pomôžu. Pomoc spočíva v odložení spomenutých platieb do septembra. Nezodpovedaná ale stále zostáva otázka, či do septembra vedenie mesta zmení názor.

Priam tragikomicky v tejto súvislosti vyznela iná správa z nášho mesta. Pokuta za nedodržanie termínov pri výstavbe Auparku vraj nebude vymáhaná. Jej výška činí okolo 1000000€ (1 milión eur!!!). Budú sa skúmať dôvody prečo sa výstavba pozdržala, a či na pokutu vznikol nárok. K tomu je možné dodať len toľko, že zlmuvná pokuta je inštitút, ktorý trestá zmluvnú stranu za nedodržanie povinnosti. Zákon nevyžaduje, aby sa skúmali príčiny nesplnenia povinnosti (v tomto prípade zdržania). Oslobodzujúcim dôvodom nie je ani tzv. "vyššia moc" (ak sa strany nedohodnú inak). Navyše, zmluvná strana pokutu prijala dobrovoľne ako svoj záväzok. Nevidím preto dôvod, prečo by zmluvná pokuta nemala byť nárokovaná. V prípade, ak by sa výška pokuty zdala investorovi neprimeraná, nič mu nebráni obrátiť sa na súd, ktorý môže jej výšku primerane znížiť. Ak mesto pokutu vymáhať nebude, je to rovnaké, ako keby súkromnému subjektu bez dôvodu darovala 1 milión eur.

Muchy okolo Kolookruhu

Ak patríte medzi aktívnych užívateľov piešťanského Kolookruhu, určite ste už pri jazde na bicykli, kolieskových korčuliach, alebo pešej prechádzke narazili na muchy. Nie, teraz nemám na mysli tie živé, otravné a bzučiace zvieratká. Ide o chyby, ktoré pri výstavbe diela vznikli (alebo pomaly vychádzajú na povrch). Je zarážajúce, že najmä niektoré z nich zostávajú dodnes nepovšimnuté. Mesto (v spolupráci s ďalším investorom) by malo možný výskyt chýb občas skontrolovať, a nárokovať si ich odstránenie, kým sa na ne vzťahuje záručná doba. Obyvatelia oceňujú snahy o skultúrnenie ich životného prostredia, tak prečo si výsledný dojem kaziť ľahko odstrániteľnými chybami?

Aby sme prešli k jednotlivým nedostatkom: v zahraničí je bežné, že po vykonaní stavebných úprav sa okolie uvedie do pôvodného, alebo - ešte lepšie - do krajšieho stavu, aký bol pred začatím prác. Preto je nepochopiteľné, prečo stavebníci nechali nepovšimnuté bahnové pásy cez chodníky, ktoré tam zanechali ich mechanizmy. Najprv som bol presvedčený, že práce sa ešte neskončili a pracovníci sa na miesto vrátia. Až po niekoľkých týždňoch kĺzania sa po mazľavom blate udržiavanom v "tej správnej" konzistencii jesennými dažďami pri prechádzkach so psom som pochopil, že už to asi nikto upratať nepríde. Chodník sa nedočkal vyčistenia ani na jar, a tak sa korčuliari a cyklisti museli prejazdiť hlinou až po asfalt svojpomocne (viď foto).

Cestička v "poli"

Do rovnakej kategórie patria vyjazdené koľaje, ktoré sa ešte dlho nezazelenajú. Sú po oboch stranách hrádze, a vyzerajú naozaj nepekne.

Pri vode by to chcelo "poorať"

Vlna nepriaznivých ohlasov sa zdvihla aj proti značeniu, ktoré sa aj mne zdá prehnané. Nielen že čiary na zemi neplnia svoj účel, pretože priestory vyhradené pre jednotlivé druhy športov sú niekedy jednoducho nedostačujúce, ale navyše sú nanesené nekvalitne, a pri záťaži zliezajú ako jarný sneh.

Ľudia sa nepohodlných čiar zbavujú :)

Ďalšie námietky smerujú proti povrchu. Ten je síce pre korčuliarov navyknutých na piešťanské cesty zatiaľ príjemný, rovnako tak sa v ňom cítia buriny, ktoré si asfaltom pomaly razia cestu na slnečné svetlo. Ak sa toto deje už po pol roku od položenia povrchu, ako bude vyzerať za 5 - 10 rokov? V závislosti od výšky vynaložených investícií by som predpokladal, že Kolookruh má slúžiť ľuďom čo najdlhšie, ale pri takomto stave je ťažké predpokladať dobu jeho efektívneho využitia.

Tráve sa v novom chodníku darí

Nedá sa mi nespomenúť aj nákup košov, do ktorých mali psíčkari vhadzovať znečistenia nabrané do na to určených vreciek. Vrecká mali byť k dispozícii priamo z držiaka na týchto košoch, avšak od ich osadenia som ich tam nevidel. Práve tie sú podľa mňa hlavným "ťahákom" pre psíčkarov na zlepšenie ich upratovacej disciplíny. Je to trochu zbytočný luxus, osádzať vedľa seba dva funkčne úplne rovnaké koše. Aký rozdiel voči podobným nádobám v zahraničí, kde vrecká sú dopĺňané denne (často aj viackrát).

Koše kam sa pozrieme

Posledná "mucha" ale asi nejde na vrub mesta. To osadilo lavičky, ktoré síce vyzerajú veľmi odolné, ale niekto dokázal, že aj lavička zo štyroch dielov sa dá zničiť.

"Vylepšená" lavička

Zostáva len dúfať, že popísané nedostatky sa dočkajú odstránenia, keďže pre nápravu väčšiny z nich je potrebné len malé množstvo úsilia, ktoré však poteší stovky ľudí.

Piešťanské archívy (1): Love Story z dvadsiatych rokov

Nedávno sa mi do rúk dostalo množstvo archívnych dokumentov, z ktorých dýcha história. Pri ich prezeraní sa človek môže zoznámiť s duchom doby, z ktorej pochádzajú. Väčšina z nich má svoj pôvod v medzivojnovom Československu, ale nájdu sa aj listiny z doby Rakúsko-Uhorska, či vojnového Slovenského štátu. Súbor dokumentov pochádza z Piešťan, a tak pomerne živo ilustruje miestne dobové pomery. Rozhodol som sa preto niektoré z nich zverejniť. Verím, že v našom meste sa nájde dostatok milovníkov histórie, ktorí tento počin ocenia.

Dnes uverejňujem súbor ľúbostných pohľadníc, zaslaných na jar roku Pána 1927. Pohľadnice pochádzajú z Francúzska, motívom väčšiny z nich je elegantný zaľúbený mladý muž , ktorý galantne dvorí sympatickej slečne :). Známka s podobizňou prezidenta Masaryka v hodnote 50 halierov zabezpečila, aby správy v poriadku dorazili z Chtelnice až k adresátke do Bratislavy. Odosielateľ oslovuje svoju vyvolenú titulom "Blahorodená". Jej pôvod prinútil ctiteľa oprášiť svoje znalosti maďarčiny, v ktorej je písaný samotný text. A ako tento príbeh skončil? Šťastne, mladí zaľúbenci sa usadili v Piešťanoch, kde žili, až kým nepomreli.

Ak si chcete pohľadnice prezrieť samostatne, sú prístupné v našej galérii.

Byť aktívny aj v zime

Zima je krásne ročné obdobie. Napriek tomu, že na mnohých pôsobí odradzujúco. Netreba ju však vnímať ako obdobie, ktoré je treba prečkať zakutraný doma v deke pred televízorom, prípadne niekde v teplých krajinách. Treba to risknúť, a skúsiť počas voľna vystrčiť nos z obydlia. Stačí pár hodín, deň, alebo celý víkend. Aktivít, ktoré sa nám ponúkajú, je mnoho: Či už je to korčuľovanie na “zátoke” (pri ktorom netreba zabúdať na opatrnosť), lyžovanie na Bezovci, alebo len obyčajná prechádzka v okolí Sĺňavy, ale aj cestičkami Považského Inovca. Možno sa aj Vám naskytnú podobne krásne momenty, aké sú zachytené na nasledujúcich fotografiách.

(kliknutím na fotografiu počas prehrávania sa dostanete na album, kde si môžete pozrieť fotografie väčšie)

Ranná prechádzka

Ak máte radi romantiku, tiché, prebúdzajúce sa mesto, dajte si niekedy tú námahu a privstaňte si. Ranná prechádzka naším mestom je totiž očarujúca. Pre ilustráciu prikladám fotogalériu, ktorá vznikla pri jednej takejto prechádzke. Je síce z júna minulého roka, no rovnako krásne je v meste aj v zime.