Muchy okolo Kolookruhu

Ak patríte medzi aktívnych užívateľov piešťanského Kolookruhu, určite ste už pri jazde na bicykli, kolieskových korčuliach, alebo pešej prechádzke narazili na muchy. Nie, teraz nemám na mysli tie živé, otravné a bzučiace zvieratká. Ide o chyby, ktoré pri výstavbe diela vznikli (alebo pomaly vychádzajú na povrch). Je zarážajúce, že najmä niektoré z nich zostávajú dodnes nepovšimnuté. Mesto (v spolupráci s ďalším investorom) by malo možný výskyt chýb občas skontrolovať, a nárokovať si ich odstránenie, kým sa na ne vzťahuje záručná doba. Obyvatelia oceňujú snahy o skultúrnenie ich životného prostredia, tak prečo si výsledný dojem kaziť ľahko odstrániteľnými chybami?

Aby sme prešli k jednotlivým nedostatkom: v zahraničí je bežné, že po vykonaní stavebných úprav sa okolie uvedie do pôvodného, alebo - ešte lepšie - do krajšieho stavu, aký bol pred začatím prác. Preto je nepochopiteľné, prečo stavebníci nechali nepovšimnuté bahnové pásy cez chodníky, ktoré tam zanechali ich mechanizmy. Najprv som bol presvedčený, že práce sa ešte neskončili a pracovníci sa na miesto vrátia. Až po niekoľkých týždňoch kĺzania sa po mazľavom blate udržiavanom v "tej správnej" konzistencii jesennými dažďami pri prechádzkach so psom som pochopil, že už to asi nikto upratať nepríde. Chodník sa nedočkal vyčistenia ani na jar, a tak sa korčuliari a cyklisti museli prejazdiť hlinou až po asfalt svojpomocne (viď foto).

Cestička v "poli"

Do rovnakej kategórie patria vyjazdené koľaje, ktoré sa ešte dlho nezazelenajú. Sú po oboch stranách hrádze, a vyzerajú naozaj nepekne.

Pri vode by to chcelo "poorať"

Vlna nepriaznivých ohlasov sa zdvihla aj proti značeniu, ktoré sa aj mne zdá prehnané. Nielen že čiary na zemi neplnia svoj účel, pretože priestory vyhradené pre jednotlivé druhy športov sú niekedy jednoducho nedostačujúce, ale navyše sú nanesené nekvalitne, a pri záťaži zliezajú ako jarný sneh.

Ľudia sa nepohodlných čiar zbavujú :)

Ďalšie námietky smerujú proti povrchu. Ten je síce pre korčuliarov navyknutých na piešťanské cesty zatiaľ príjemný, rovnako tak sa v ňom cítia buriny, ktoré si asfaltom pomaly razia cestu na slnečné svetlo. Ak sa toto deje už po pol roku od položenia povrchu, ako bude vyzerať za 5 - 10 rokov? V závislosti od výšky vynaložených investícií by som predpokladal, že Kolookruh má slúžiť ľuďom čo najdlhšie, ale pri takomto stave je ťažké predpokladať dobu jeho efektívneho využitia.

Tráve sa v novom chodníku darí

Nedá sa mi nespomenúť aj nákup košov, do ktorých mali psíčkari vhadzovať znečistenia nabrané do na to určených vreciek. Vrecká mali byť k dispozícii priamo z držiaka na týchto košoch, avšak od ich osadenia som ich tam nevidel. Práve tie sú podľa mňa hlavným "ťahákom" pre psíčkarov na zlepšenie ich upratovacej disciplíny. Je to trochu zbytočný luxus, osádzať vedľa seba dva funkčne úplne rovnaké koše. Aký rozdiel voči podobným nádobám v zahraničí, kde vrecká sú dopĺňané denne (často aj viackrát).

Koše kam sa pozrieme

Posledná "mucha" ale asi nejde na vrub mesta. To osadilo lavičky, ktoré síce vyzerajú veľmi odolné, ale niekto dokázal, že aj lavička zo štyroch dielov sa dá zničiť.

"Vylepšená" lavička

Zostáva len dúfať, že popísané nedostatky sa dočkajú odstránenia, keďže pre nápravu väčšiny z nich je potrebné len malé množstvo úsilia, ktoré však poteší stovky ľudí.

Motokros pri Váhu

Zdá sa, že motokros je v Piešťanoch a okolí obľúbenou ľudovou zábavou. Nielenže kvôli tomuto hobby pomaly mizne pre očami krásny a tichý kus prírody, ale burácajúci hluk motorov plíživo preniká aj medzi obytné panelové domy, do blízkosti detských ihrísk a k rieke, ktorá je významným biokoridorom. A tak si nohu môžte zlomiť nielen na šmykľavom bahnistom chodníku, ktorý je vedľajším produktom pri stavbe kolookruhu (viď foto), ale aj na olejových škrvnách, ktoré miesta bahnom nezasiahnuté vhodne dopĺňajú. Blížiace sa Vianoce nebudú biele, tiché a pokojné, ale hnedé, špinavé a hlučné.

Ospravedlňte prosím kvalitu videa a fotografie, získaných mobilným telefónom.

Motokros na Ahoji

Chodíte radi na Havran, a potom cez Ahoj naspäť do Piešťan? Z Ahoja je krásny výhľad, a to ticho, však? Chceli by ste si tam ísť v zime zalyžovať? Lyžiarske stredisko Ahoj - znie to krásne? Tak vedzte, že z Ahoja sa môže čoskoro stať motokrosová dráha. A preto, vezmite deti, piknikové košíky, fotoaparáty... a choďte si to užiť, kým sa dá.

Zmrzlina

Pamätám si, keď zmrzlina stála tri koruny. Mnohí z vás si určite povedia, že pamätajú aj menej. Dnes je to aj trojnásobne viac. Ani to však nezabránilo miestnym sheriffom (čítaj: štvorčlenné osadenstvo auta s nápisom Mestská Polícia Piešťany) zaparkovať včera medzi treťou a štvrtou hodinou na peknom a rozľahlom parkovisku pred riaditeľstvom kúpeľov tak, že by mohli obmedzovaním okoloidúcich pokojne konkurovať ľadovej ploche, len aby si v neznesiteľnej horúčave schladili svoje bruchá pár kopčekmi tejto obľúbenej pochúťky. Neupieram nikomu právo na tento pôžitok, dokonca ani policajtom v službe nie, ale je nutné robiť to takto? Mrzí ma len, že som so sebou práve nemal fotoaparát, pohľad na auto zaparkované uprostred pešej zóny, a v ňom strážcovia poriadku lížuci zmrzlinu, to bol pohľad vskutku trpkosmiešny.

Korčuliari

Ako si spomínate na minulé Vianoce na Winterovej ulici? Moje spomienky sú nasledovné: Namiesto pokojného miesta na prechádzku sa z "Winterky" stalo miesto, kde majú traja ľudia problém obísť sa, namiesto vianočných melódií je počuť "krik-šmarc", a inokedy krásne historické mininámestíčko je zohyzdené nevzhľadnou megaškatuľou, ukrývajúcou technológiu chladenia ľadovej plochy, ktorá estetike miesta tiež určite nepridá. Všetky tieto vnemy boli spôsobné nešťastným rozhodnutím umiestniť ľadovú plochu tam, kam bola umiestnená. Prvý rok som sa však cez to preniesol, pomyslel som si, že rovnaký omyl by predsa nespravili dvakrát. Chyba! Som presvedčený, že korčuľovania-chtivým športovcom by nerobilo problém spraviť dva-tri kroky navyše, k veľkorysému, avšak nevyužitému miestu pred domom umenia, ktorého "estetiku" by nejaká ľadová plocha určite nepokazila. Toto miesto je pre podobné aktivity ako stvorené. O historickom centre Piešťan si to nemyslím.

Farby zimy

Dnes som sa po dlhšej dobe vybral na prechádzku, poobzerať, čo je kde nové. Do oka mi už z diaľky padol nový náter zadnej časti nemocnice (tej od Váhu), ktorý je medzi ostatnými fádnymi budovami veľmi výrazný. Mne sa taký pestrý náter páči, určite sa však nájdu ľudia, ktorí so mnou nebudú súhlasiť. V zaujímavom kontraste k novej fasáde je starý, hrdzavý, krivý a posprejovaný plot. Musím sa priznať, že aj táto kombinácia sa mi celkom pozdáva, ale pre turistami okupované (teda niekedy) centrum mesta to nebude to pravé orechové.

Keď som sa už nabažil tejto farebnej kompozície, vykročil som smerom ku Kolonádovému mostu. V mysli stále naprogramovaný na hodnotenie náterov, hneď som nasmeroval svoju pozornosť smerom k (šedo)bielej oprýskanej farbe, ktorou je most natretý. Začal som rozmýšľať, kedy most naposledy natierali. Marí sa mi, že tomu bude len zopár rokov. Som si však na 99% istý, že sa natierali len tie časti, ktoré sú viditeľné zo samotného mosta. To, že sa na most budú pozerať aj ľudia z brehu zodpovedných asi nenapadlo. Hneď som si spomenul na Eiffelovku v Paríži, ktorú partia natieračov natiera po celý rok. Kolonádový most však nie je Eiffelovka, a tak by mu snáď stačil ten jeden kozmetický náter za rok. Je to predsa len jeden zo symbolov nášho mesta.